Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História

História

 

Základný kameň ochotníckeho diania v Stupnom položil v roku 1935 Ondrej Balej.

 

Pod jeho vedením tunajší ochotníci naštudovali veselohru Strašidlo. Premiéra hry bola v miestnej škole na svojpomocne urobenom javisku. V období rokov 1936 – 1939 boli  uvedené hry Sirota Podhradských a Drotár.

 

Medzi prvých ochotníckych hercov patrili: František Babiar, Anton Begáň, Viliam Šterdas, Jozef Begáň, František Kadák, Anna Smataníková, Karolína Balejová,  Eva Begáňová, Ján Smataník, Rozália Balejová, Jakub Knapo. Vojnové roky spôsobili, že ochotnícka činnosť v obci zaznamenala určitý útlm, ale nezanikla.

 

Zápis v obecnej kronike z tohto obdobia sa zmieňuje o tom, že v roku 1939 naštudovala  miestna učiteľka pani Gajarská so žiakmi hru  Veselá sirota. Bola to práve ona, ktorá v neľahkom vojnovom období viedla žiakov ku kultúre a okrem iného, s nimi pripravila  niekoľko rozprávkových hier.

 

Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 prišli do Stupného učitelia Krajčiovci. Pod ich režijným vedením boli naštudované a uvedené divadelné predstavenia Pytliakova žena a Kamenný chodníček. V roku 1947 sa v Martine   uskutočnil kurz divadelných režisérov, ktorého sa zúčastnil aj Tomáš Mišúr – miestny kováč. Pod jeho režisérskou    taktovkou bolo v tomto roku uvedená v miestnej krčne u Kramaríka divadelná hra Mozoľovci.

U Kramaríka sa hralo i o rok neskôr. V roku 1948 to bola divadelná hra Život a v roku 1949 veselohra Kubo.

 

Po dostavaní požiarnej zbrojnice a priľahlej sály v polovici päťdesiatych rokov divadelníci v Stupnom v réžii Tomáša Mišúra uviedli hru Tiene vojny. Pod vedením tohto zanieteného ochotníka a režiséra sa Stupňania mohli rok čo rok tešiť  na novú divadelnú premiéru.

Boli to hry: Bačova žena, Podpaľačova dcéra. Tiene vojny, Figliar Matej, Keď mesiačik svietil, Krutohlavci, Nový život, Keď sa Marka zaľúbila, Ďaleká ozvena, Kamenný chodníček.

 

Koncom šesťdesiatych rokov, po zbúraní starej sály začalo sa v obci s výstavbou nového  kultúrneho domu. Realizácia stavby sa však neúmerne predĺžila, a tak kultúra, a tým aj ochotnícke divadlo malo nútenú prestávku.

 

Až v roku 1978 vtedajší osvetár Filip Mako spolu s Karolom Smataníkom, ochotníckym hercom a režisérom sa podujali na neľahkú úlohu znovu oživiť činnosť ochotníckeho divadla v Stupnom.  Okresné osvetové stredisko zabezpečilo režiséra, ktorý v roku 1979 pripravil predstavenie Martin Ľuba. A práve od tohto obdobia sa datuje úspešná spolupráca Ivana  Pišku z Novej Dubnice s ochotníkmi v Stupnom.

 

Popri Filipovi Makovi, Karolovi Smataníkovi a Ivanovi Piškovi treba spomenúť  aj Františka Jurkemíka, ktorý sa v tomto období tiež významným spôsobom zapojil  do organizovania práce divadelného súboru. Herecký káder v tomto období tvorili Karol Smataník, František Jurkemík, Jarmila Šterdasová, Ľudovít Pavlík, Ján Bundzík, Ján Mišúr, Peter Smataník, Pavlína Hucanová, Milada Hucanová, Mária Splavcová, Anna SUčíková a Pavel Sečník.

 

Oživovací proces ochotníckeho divadla v Stupnom sa teda podaril a po hre Martin Ľuba nasledovali ďalšie: Ofenzíva pána Koníčka, estrádny program, Ženba Ďura Šúplatu  v réžii Vladimíra Šupku zo Žiliny. V rokoch 1984 – 1985     sa p dvojročnej pauze vracia k režisérskemu kormidlu opäť Ivan Piško. A tak začiatkom roku 1985 uzrela svetlo sveta hra Mozoľovci. Touto hrou si ochotníci pripomenuli 50. výročie založenia ochotníckeho divadla. V nasledujúcej sezóne v roku 1986 sa divadelný súbor predstavil veselohrou

Kuchárky z Ovseného a o rok neskôr komédiou J. Chalupku – Starý zaľúbenec.

 

Sezóna 1987 – 1988 bola pre nás významná najmä tým, že náš divadelný súbor sa stal členom ZDOS. Nakoľko v kolektíve prevažovali mladí ľudia, bol súbor pomenovaný na Divadlo mladých pri  ZO ZDOS v Stupnom.

 

Pod novým  názvom sa v tomto období súbor predstavil divákom hrou N. V. Gogoľa  – Ženba  v réžii Ivana Pišku.

V lete v roku 1988 sa divadelný súbor zúčastnil v Martine osláv 125. výročia založenia MS. Reprezentoval náš okres a spolu s divadelníkmi z Dubnice nad Váhom vystúpil v 16. obraze pochôdzkového divadla Grajciarové zbierky  na národnú svetlicu.

 

 V lete 1989 sa členovia súboru predstavili svojmu publiku veselohrou J. Barča Ivana  – Mastný hrniec.

 

V roku 1990    to bola hra O. Bosíka – U nás taká obyčaj. A práve pri tejto hre režisér Ivan Piško dokázal, že cesta, ktorú so súborom nastúpil, metódy a zámery jeho režijnej koncepcie boli správne. Súbor sa s hrou  zúčastnil Krajskej súťaže v Námestove, kde Emília Smataníková a Peter Smataník získali ceny za herecké výkony.

 

Sezóna 1990 – 1991 znamenala pre súbor návrat ku klasike. Kukučínova dramatizácia Dies Irae hlboko zarezonovala, súbor sa s ňou zúčastnil výberového kola na celoslovenskú súťaž pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby Palárikova Raková. V nasledujúcom roku 1992 vystriedal Martina Kukučína J.G. Tajovský a jeo veselohra Ženský zákon. A úspešne. Tretie miesto na Krajskej prehliadke v Námestove, účasť  na celoslovenskej súťaži

Divadelné Šurany, kde Marián Krajčoviech získal cenu za herecký výkon.

 

Sezóna 1992 – 1993 a opäť klasika Tajovského Hriech upravený na „piškovský spôsob“ zaznamenal víťazné  ťaženie. Víťazstvá na Okresnej súťaži v Púchove, Krajskej súťaži v Námestove, celoslovenskej súťaži Divadelné Šurany.    Na tejto súťaži získal cenu za réžiu Ivan Piško. Potom prišla celoslovenská súťaž Palárikova Raková 1993 v Čadci a opäť víťazstvo a zisk zlatej medaily Jána Palárika. Bohdana Krajčoviechová získala individuálnu cenu za herecký výkon. Úspešnosť tejto sezóny bola zavŕšená víťazstvom na Celoslovenskej súťaži hier s dedinskou tematikou v Trebišove.

Ako víťaz uvedených súťaží a súbor predstavil na vrcholnej prehliadke Scénická žatva v Martine.

 

V lete 1993 súbor účinkoval v pochôdzkovom divadle na oslavách 130. výročia založenia  MS v Martine, kde zastupoval Trenčiansku župu. Takže žatva úspechov, vskutku bohatá, zasluhujúca obdiv a uznanie. Podarí sa to vôbec ešte niekedy zopakovať?

 

Kolektív Divadla mladých pri ZO ZDOS v Stupnom v nasledujúcej sezóne dokázal,  že je  to možné. S hrou Ivana Bukovčana – Luigiho srdce zopakoval to, čo sa mu podarilo s Hriechom. Víťazné vavríny od okresnej až po celoslovenské súťaže Divadelné Šurany a Palárikova Raková, cena za herecký výkon pre Pavla Sečníka na okresnej, krajskej i celoslovenskej súťaži XX. Divadelné Šurany, cena za réžiu pre Ivana Pišku v Šuranoch a XXVII. Palárikovej Rakovej. Vrcholom úspešnej práce súboru bolo opäť účinkovanie  

na Scénickej žatve ´94 v Martine. V decembri r. 1994 súbor vystúpil ako hosť na záver Tajovského divadelných dní v Tajove a Pavel Sečník tu opäť získal cenu za herecký výkon.

           

V roku 1995 na základe dosiahnutých výsledkov bol súbor zaradený do kategórie B a premenovaný na Divadelný súbor pri ZO ZDOS v Stupnom. V tomto roku naštudoval l hru G. Figueireda – Líka a hrozno, s ktorou ako nováčik vo vyššej kategórii na Krajskej prehliadke v Prievidzi získal druhé miesto. Rok 1995 bol významný aj tým, e si súbor pripomenul 60. výročie založenia ochotníckeho divadla v Stupnom. Oslavy tohto výročia sa konali 30. apríla 1995 v Stupnom.

Boli tu vzácni hostia: Ladislav Chudík, Doc. PhDr. Marián Mikola, CSc. – predseda ÚR ZDOS, Stanislav Chren – tajomník ÚR ZDOS, veľa ochotníkov, spojené so spoločenským večerom.

 

V roku 1996 súbor uviedol hru Karola Horáka – Cesta. Na Krajskej prehliadke v Prievidzi získal 1. miesto a Daniela Balejová cenu za herecký výkon. Prvýkrát sa súbor zúčastnil na celoslovenskej súťaži vyspelých súborov Belopotockého Mikuláš v Liptovskom Mikuláši odkiaľ si odniesol cenu ÚR ZDOS. Úspech cesty pokračoval i na Palárikovej Rakovej v  Čadci – 1. miesto a zlatá medaila Jána Palárika  pre súbor, strieborná medaila Jána Palárika  pre Ivana Pišku,   strieborné medaily Jána Palárika a ceny za herecké výkony

pre Danielu Balejovú a Pavla Sečníka.     

Opäť sa súbor   predstavil na vrcholnej prehliadke divadelných súborov Scénická žatva.

1996. Účinkovaním na Scénickej žatve sa cesta súboru s Cestou neskončila. Boli tu ďalšie vystúpenia  na V. Oravskom  divadelnom Podzámku, na nádvorí Orlovského kaštieľa, vystúpenie v relácii STV Kraje bavia Slovensko, účinkovanie v televíznej relácii Dobré ráno, vystúpenie v Štúrove, prvé zahraničné vystúpenie pre našich krajanov v rumunskom Nadlaku. Taktiež sa súbor zúčastnil na 1. ročníku Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom, kde režisér Ivan Piško získal cenu za réžiu.

 

V roku 1997 súbor naštudoval hru I. Cankara – Pokušenie vo Svätofloriánskej doline, s ktorou zvíťazil na krajskej prehliadke Tália pod Bojnickým zámkom, postúpil na XXIX. Divadelnú Spišskú Novú Ves, kde Pavel Sečník získal cenu za herecký výkon.

 

Rok 1998, Ján Papp – Jozef Mokeš – Kára plná bolestí. Opäť víťazstvo z krajskej prehliadky a cena za herecký  výkon pre Pavla Sečníka, cena ÚR ZDOS na celoslovenskej prehliadke. Belopotockého Mikuláš a ceny za herecký výkon  pre Danielu Balejovú a Petra Smataníka, 3. miesto na Palárikovej Rakovej v Čadci. Káru doviezli aj na Festival hier s dedinskou  tematikou do Trebišova. A úspešne. Prvé miesto si nenechali ujsť.

 

V roku 1999 sa súbor rozhodol vrátiť do klenotnice slovenskej klasiky a siahol po hre Boženy Slánčikovej – Timravy    – Ťapákovci. Úspech na krajskej prehliadke v podobe 1. miesta a cena pre Pavla Sečníka, víťazstvo na Festivale hier s dedinskou tematikou v Trebišove a cena za herecký výkon pre Danielu Balejovú, priniesla táto hra.

 

V roku 2000 súbor uviedol hru F. Jurigu – Matka, ktorú upravili Daniela Balejová a Ivan Piško pod názvom  Matka alebo Vrásky na srdci. Na regionálnej prehliadke Divadelný Púchov bol prítomný aj autor hry. S touto hrou súbor získal 3. miesto na Palárikovej Rakovej v Čadci, Martin Šimík cenu za herecký výkon a režisér Ivan Piško cenu starostu obce Raková.

V júni súbor vystúpil v Katolíckom dome v Považskej Bystrici a výťažok z predstavenia  venoval pre Detský charitatívny dom v Považskej Bystrici.

 

V marci 2001 súbor vystúpil v Stupave pri príležitosti osláv narodenín autora hry Františka Jurigu. Z tohto podujatia vysielal reláciu aj Slovenský rozhlas. V apríli 2001  na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom získala Daniela Balejová cenu za najlepší ženský výkon.

Sezóna 2000 - 2001 – N.V. Ostrovskij – Bankrot a víťazstvo na regionálnej prehliadke v Púchove. Pavel Sečník – cena za herecký výkon.

 

V sezóne 2001 – 2002 súbor naštudoval dosiaľ nerealizovanú inscenáciu B. Čahojovej  – Bernátovej – Stratená hora. Na regionálnej prehliadke získal cenu za herecký výkon Luboš Capko a tento úspech si zopakoval na Festivale A. Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom. Tam súbor získal cenu aj za najlepšiu scénografiu a režisér Ivan Piško za réžiu.

 

V roku 2002 naštudoval divadelný súbor Stupné v spolupráci s Považským cukrovarom, Trenčianska Teplá    rozprávku Princezná Repka, s ktorou sa predstavil deťom v Detských domovoch Domaniža, Horný Kelčov, Tynava, Bernolákovo, Kolárovo, Zlatovce  a v Trenčianskej Teplej.

 

V sezóne 2002 - 2003 sa súbor znova vrátil ku komediálnemu žánru uvedením hry   J.B. Moliéra – Zdravý nemocný.  Táto hra mala veľký divácky úspech a súbor sa s ňou predstavil na malej scénickej žatve v Bojniciach.

           

Sezóna 2003 – 2004 – Osvald Záhradník – Azyl (celoslovenská premiéra). Prehliadky: Púchov, Bojnice, Palárikova Raková. Úspechy: 3. miesto a bronzová medaila Jána Palárika  na 37. Palárikovej Rakovej, Ivan Piško – zlatá medaila   Jána Palárika. Pavol Sečník – strieborná medaila Jána Palárika za rozvoj ochotníckeho divadla na Slovensku.

           

Sezóna 2004 – 2005 – V.H. Vladimirov – Záveje. Prehliadky: Púchov, Bojnice,  Nové Mesto nad Váhom, Palárikova Raková, DIDA, 2005 – Pivnica (Srbsko – Čierna Hora). Úspechy: hlavná cena Janka Čemada – DIDA 2005 Pivnica, Festival Anny Jurkovičovej – Nové Mesto nad Váhom – Ivan Piško – cena za réžiu, Pavol Sečník – cena za mužský herecký výkon.

 

38. ročník Palárikova Raková – 2. miesto + strieborná medaila Jána Palárika, Ivan Piško 

– cena za herecký výkon + strieborná medaila Jána Palárika, Daniela Balejová – strieborná medaila za rozvoj ochotníckeho divadla.

 

Zahraničná návšteva: 30. 04. 2005 – Kultúrno umelecký spolok „Zvolen“ z Kulpina (Srbsko–Čierna Hora) sa v Stupnom predstavil s hrou Pani Rafíková a tí druhí


 

dnes je: 24.6.2017

meniny má: Ján

webygroup
ÚvodÚvodná stránka